Archeologické vykopávky

Doba kamenná

Nádoby valcovitého tvaru z doby kamennejPočetnejšie dôkazy svojej prítomnosti zanechali ľudia z mladšej doby kamennej, ktorí tu žili od 5. tisícročia pred n.l. Boli to už usadlí roľníci, ktorí používali síce ešte aj štiepané kamenné motyky a sekierky s dokonale vyhladeným povrchom a ostrými hranami. Zachovalo sa po nich aj množstvo zlomkov z hliny vypaľovaných nádob, ktoré sú najčastejším, ale pre archeológov pri určovaní časovej a kultúrnej príslušnosti náleziska aj najdôležitejším materiálom.
Najvýraznejšie nálezy z mladšej doby kamennej zo Zemplína patria k tzv. potiskej kultúre. Zachovali sa i celé nádobky valcovitého tvaru povrchom pokrytým meandrovitou výzdobou. Doba bronzová

O osídlení územia Zemplína v staršej dobe bronzovej (okolo roku 1500 pred n.l.) svedčia iba ojedinelé zlomky keramiky nájdené v rôznych polohách. Výraznejšie pamiatky sa zachovali z mladšej doby bronzovej a najmä z obdobia prechodu do doby železnej (začiatok 1. tisícročia pred n.l.).

Najvýznamnejším zemplínskym nálezom z konca doby bronzovej je poklad pozostávajúci zo 48 bronzových predmetov (kosákov, sekier, dláta, oštepov, noža, meča, sekeromlatov, ihlice, náramkov a nákrčníka), objavený roku 1980 pri úprave hospodárskeho dvora. Skutočnosť, že všetky predmety nájdené v depote sú polámané, alebo aspoň poškodené, dovoľuje predpokladať, že ich zozbieral obchodník, alebo priamo kovolejár ako surovinu na pretavenie. Túto domnienku potvrdzuje aj 5 masívnych zliatkov bronzu nájdených medzi opísanými predmetmi. Je teda zjavné, že nešlo o samotné predmety, ale o bronz ako materiál, ktorý bol vzácny a sa často znovu prepracovával.

Doba železná

Nálezy dokazujúce osídlenie hradiska v staršej dobe železnej nie sú početné, našli sa pod valom, podľa čoho by sa dalo usúdiť, že pochádzajú z doby, kedy sa ešte val nezačal stavať. Najskôr pre ľudí v tom čase postačovala samotná poloha hradiska, aby ich ochránila pred nepriateľom a prírodnými živlami.

K stavbe valu prikročili pravdepodobne až v mladšej dobe železnej. S poslednými úpravami valu možno počítať v 12. storočí, kedy sa u staval už komitátny hrad neskoršej zemplínskej župy.
Vynález dymariek sa pripisuje Keltom podobne ako konštrukčné riešenie hrnčiarskych pecí opatrených kanálom na prívod teplého vzduchu roštom prekrytým kupolou na ukladanie nádob. Hrnčiarska pec obsahovala typicky keltskú, na kruhu vytáčanú keramiku. Býva zdobená pásmi, zriedkavejšie komplikovanejšími ornamentami maľovaných bielou, hnedou, čiernou a žltou farbou ešte pred vypálením.

Najpozoruhodnejším nálezom na obetisku boli železné okovy. Pozostávajú z dvoch polkruhov spojených kĺbom a reťaze, ktorou sa uzatvárali. Sú pomerne veľké, nakoľko sa na rozdiel od dnešných zakladali nie na ruky, ale na hrdlo, ale na hrdlo zajatca. Reťaz mohla slúžiť na pripútanie, prípadne za ňu držali zajatca pri prevážaní.

Doba rímska

Z pohrebiska z doby rímskej sa podarilo odkryť 177 hrobov. Je to iba časť, ostatné sú zničené.

Inventár hrobov, ktorý je k dispozícii, pochádza z doby zhruba medzi rokmi 50 pred n.l. až 200 n.l., teda z 250 rokov. Je to obdobie, kedy v dnešnom Zemplíne dožívali Kelti a Dáci. Pri sondážnych prácach prekvapila skutočnosť, že hroby sa nachádzajú aj medzi mohylami. Je pozoruhodné, aké sú rozdiely medzi konštrukciou mohylových násypov ako aj hrobmi, ktoré prekrývali.
Všetky hroby zemplínskeho pohrebiska majú jediný spoločný znak a to, že boli žiarové, t.j. ukladali do nich spopolnené pozostatky zosnulých. Rozdiely sú aj v uložení spálených kostí, 27,3% hrobov malo kosti vložené do urny, v ostatných sa nachádzali len voľne vsypané do jamy.
Jamky s urnami alebo popolom boli okrúhle. Iba v jedinom prípade sa našla jama obdĺžnikového tvaru, do akých sa ukladajú kostrové hroby. Na pôvodnej úrovni ju prekrývala súvislá vrstva väčších kameňov.

V Zadunajsku majú pôvod tzv. noricko-panonské pásové garnitúry s prelamovanou záchytnou doštičkou a pohyblivými šarnírovými kovaniami s ukončením pripomínajúcim zvieracie hlavičky. Takéto opasky nosili hlavne majetnejšie ženy. V Zemplíne sa objavovali len v hroboch dáckych.

Krúžky vyrobené zo železa alebo bronzu boli vo funkcii pracky na textilných opaskoch. Používali ich tak, že jeden koniec opaska bol ku krúžku pevne pripojený, druhý sa cez neho prevliekol a uviazal.
Aj ženy doby rímskej obľubovali koráliky. Mali ich z rôznych materiálov: skla, sklovitej pasty, jantaru, kovov, hliny a kameňov. Ozdôb rúk, t.j. náramkov a prsteňov poznáme zo Zemplína málo. Najpozoruhodnejší je z nich železný prsteň s gemmou – kameňom, do ktorého je vrytý istý motív. Používal sa aj ako pečatný.
Na nápoje slúžili krčahy, často väčších rozmerov a menšie fľaše, na konzumáciu poháre.

(z knihy: ZEMPLÍN obec s bohatou minulosťou od Márie Lamiovej)